Veľmi dobre si pamätám na svoje detstvo.

Na nemocnice, ktoré mi boli domovom.

Na lekárov, ktorí boli namiesto priateľov.

A na jednu otázku, ktorá sa so mnou tiahla celé roky:

PREČO SOM STÁLE CHORÁ?

Od útleho detstva som bola stále dookola – „DO NEKONEČNA“ – CHORÁ.

Vraj to bolo normálne.

Lenže mne to normálne nikdy nepripadalo.

Opakované a takmer neustále zápaly.

Doslova od hlavy až po päty.

Rôzneho druhu.
V rôznych častiach tela.

Takmer nulová imunita.

A energia na bežný život?

Takmer žiadna.

Antibiotiká som už v podstate jedla ako cukríky.

Bolo obdobie, keď som ich užívala takmer každý jeden mesiac.

A neboli to len antibiotiká.

Lieky od bolesti boli ďalšou samozrejmosťou môjho života.

Bolesť prišla – liek.

Zápal prišiel – antibiotiká.

A potom znova.

A znova.

A znova.

A ja som stále žila v presvedčení, že TOTO JE JEDNODUCHO MÔJ ŽIVOT.

OD PUBERTY SA PRIDÁVAL PROBLÉM ZA PROBLÉMOM

Od puberty sa začali pridávať ďalšie problémy.

Ženské problémy.

Trávenie.

Pohybové ústrojenstvo.

Zuby.

Nepravidelná stolica.

Kožné problémy.

Ťažkosti so spánkom.

Nespavosť.

Kŕčové žily.

Problém za problémom.

Liek na ďalší problém.

Na jeho vedľajšie účinky ďalší liek.

A ja som si na to všetko postupne zvykala ako na niečo, čo jednoducho patrí k môjmu životu.

V 26 rokoch som už mala za sebou niekoľko operácií.

A moja zdravotná karta?

Bola v tom veku hrubšia ako zdravotné karty všetkých seniorov nad 70 rokov, ktorých som poznala.

A ja som mala len 26.

A počas celého tohto obdobia sa dialo ešte niečo.

Lekári rôznych špecializácií si ma medzi sebou doslova POHADZOVALI AKO HORÚCI ZEMIAK.

Každý mal svoju časť.

Jeden videl jedno, druhý druhé, tretí riešil ďalší problém, ale poslal ma za prvým.

Prvý za druhým…

Druhý za tretím…

Ako cesta v kruhu bez únikovej cesty.

Moje diagnózy patrili všetkým.

Ale riešenie?

To nepatrilo nikomu.

A napriek tomu stále nikto nevedel povedať:

PREČO.

ZÁVER LEKÁROV?

Žiadni lekári z rôznych miest Slovenska, po rôznych vyšetreniach, nedokázali nájsť príčinu.

Vyskúšala som aj veľmi veľa rôznych liečiteľov a liečebných alternatívnych metód.

Ani tam som však nenašla odpoveď.

A potom prišli slová, ktoré si pamätám dodnes.

Nie preto, že by boli dávno.

Ale preto, že NA NIEKTORÉ VETY SA JEDNODUCHO NEZABÚDA.

Pravdepodobne sa nedožijem 40-tky.

A nikdy nebudem mať deti.

V tom čase sa objavili počiatky onkologického ochorenia a zlyhávanie jedného zo životne dôležitých orgánov.

Človek by si možno myslel, že v takej situácii je najväčším trápením vlastné zdravie.

Pre mňa však nebolo.

Jedným z najväčších trápení bolo pozerať sa na vlastného otca.

Na človeka, ktorý v skutočnosti nežil.

Iba živoril.

Bol to skutočný bojovník.

A žiaľ, ani v jeho prípade sa lekárom nepodarilo nájsť príčinu.

Takmer 20 rokov bol na dialýze.

Ku koncu svojho života bojoval aj s rakovinou.

Počas jednej z dialýz sa v dôsledku zlyhania ľudského faktora nakazil hepatitídou C.

Človek „len“ jednoducho zabudol skontrolovať krv, ktorú mu podali.

Bežná rutinná práca…

A namiesto obyčajného, aspoň ľudského ospravedlnenia, sme dostali len neobyčajnú žiadosť o nepodávanie tejto udalosti pred súd.

Napokon zomrel.

Hoci pred očami nás, jeho najbližších, pomaly umieral už dávno predtým.

A JA SOM STÁLE VERILA

Celý život som bola vedená k tomu, aby som verila iba lekárskym autoritám.

Verila som im.

Hoci som vo vnútri cítila, že predsa len musí existovať aj iná cesta.

Iné spôsoby.

Lenže nech som skúsila akékoľvek alternatívne spôsoby, dopadli neúspešne.

A potom…

sa začalo všetko meniť.

PRVÝKRÁT SOM ZAČALA HĽADAŤ INAK

Všetko sa začalo meniť v čase, keď som sa prvýkrát dozvedela o Calivite prostredníctvom celostného prístupu môjho terajšieho sponzora s prístupom fyzického, psychického a duševného zdravia ako jedného celku.

A priznám sa.

Táto téma mi bola na začiatku úplne cudzia.

Moje vzdelanie a pracovná prax sa pohybovali v rôznych technických, technologických, výskumných, výrobných, ekonomických, právnych, kvalitatívnych, bezpečnostných a policajných smeroch a oblastiach.

A za život som si vyskúšala naozaj všeličo. Pásla som dobytok a pomáhala aj pri jeho rozmnožovaní. Hrala som v divadle – prevažne svätých a Pannu Máriu. Spievala som v kostole.

Vtedy som sa smiala na tom, že keď som už okrem mníšky a prostitútky robila takmer všetko, dokážem pochopiť aj toto.

A zrazu som sa začala učiť niečo úplne iné.

Vtedy som sa smiala na tom, že keď som už okrem mníšky a prostitútky robila takmer všetko, dokážem pochopiť aj toto.

Pretože som to potrebovala.

Doslova na život.

Začala som študovať.

Po nociach.

Začalo to tradičnou čínskou medicínou.

A keďže som sa snažila pochopiť nielen príčinu, ale aj súvislosti – pochopiť, prečo sa mi to deje – postupne som pridala aj astrológiu, moje životné výzvy, slabosti, psychosomatické súvislosti a duševné poslanie.

Nechcela som už iba vedieť, čo sa so mnou deje.

CHCELA SOM POCHOPIŤ PREČO.

PRVÉ PRODUKTY. PRVÉ ZMENY.

Medzi prvé produkty, ktoré mi boli odporúčané, patrili:

AC Zymes Plus, Chlorophyll, Digestive Enzymes, D Drops, Strong Bones a Noni.

Bol to začiatok dlhej cesty smerovanej k obnove trávenia, čriev, stavu zubov, kostí, kože, vlasov, celkovej imunity a energie, k riešeniu nadbytku kyselín a preťaženiu tela chemickými liekmi vzhľadom na celú moju zdravotnú históriu.

Po mesiaci som si začala všímať postupne sa zlepšujúci stav.

Ale to, čo prišlo neskôr, som si vtedy nevedela ani predstaviť.

Po približne viac ako roku som si uvedomila, že prvýkrát v živote neužívam žiadne lieky.

PRVÝKRÁT.

ÚPLNE PRVÝKRÁT!

Za približne 30 rokov môjho života.

Človek by si myslel, že to najdôležitejšie mám vyriešené.

Lenže…

opak bol pravdou.

POTOM PRIŠLI MOJE DETI

Moje deti už od prvých týždňov života „kopírovali“ moje zdravotné problémy.

Keď mi lekári povedali, že pravdepodobne budú mať niektoré diagnózy a ťažkosti do konca života a do rúk mi vkladali až 5 lekárskych receptov – liekov na 1 dieťa, rozhodla som sa prevziať zodpovednosť aj za ich zdravie a životy.

Vtedy už nešlo iba o mňa.

Išlo o moje deti.

DCÉRKA

Dcérke bola diagnostikovaná astma.

Rok sa dusila kašľom.

Vo dne.

V noci.

Podľa diagnostiky TCM som identifikovala jej najslabšie miesto v hrubom čreve a nadbytok kyselinotvorných látok.

S AC Zymes Plus, Chlorophyllom a vodou z Aquarionu po 3 mesiacoch užívania po kašli nebola ani stopa.

MÔJ MLADŠÍ SYNČEK

V rovnakom čase mal môj mladší synček neustále zápaly, teploty a aj atopický ekzém po celom tele.

Žiadne z krémov nezabrali.

Podľa lekárov vyčerpali všetky možnosti.

Treba sa s tým zmieriť.

Ja som sa s tým jednoducho odmietla zmieriť.

Opäť som sa na jeho stav pozrela celostne.

Podľa TCM mal oslabené tenké črevo, hrubé črevo a pečeň.

Nasadila som mu AC Zymes Plus – na vlastnú zodpovednosť – a v malých dávkach Chlorophyll, ktorým som mu potierala aj ekzémy.

Na zvýšenie imunity Samburex a D-Drops.

ČO SA STALO SÚČASŤOU MOJEJ CESTY

Súčasťou mojej cesty za zdravím a zdravím mojich detí sa stali Calivita produkty, nájdenie príčiny podľa TCM, stravovanie aj podľa krvnej skupiny, psychosomatické súvislosti, pochopenie a prijatie životných výziev a slabých stránok.

A POTOM SA ZMENILO AJ MOJE TELO

Jedným z príjemných „vedľajších účinkov“ mojej zdravotnej zmeny bola aj zmena fyzická.

Po 1. pôrode som vážila takmer 120 kilogramov.

Neskôr, síce s vyváženou a zdravou stravou, som ďalšie tehotenstvá priberala natoľko, že za 3 tehotenstvá som pribrala viac ako 80 kilogramov.

To je hmotnosť 1 priemerného dospelého muža.

Dnes, po 3 pôrodoch a po 40-tke, mám o takmer 50 kilogramov menej.

A nie.

Nie je to otázka len jedla.

Niekedy jem kaloricky viac ako kedysi.

Je to hlavne správne porozumenie vlastnému telu, nájdenie príčiny problému a uzdravenie sa aj vďaka Calivita produktom.

PREČO SOM SA ROZHODLA PRACOVAŤ V TEJTO OBLASTI

Celý môj príbeh je dôvodom toho, prečo som sa rozhodla pracovať v tejto oblasti.

Síce nie som tam, kde by som chcela byť.

Ale v zdravotnej oblasti som úprimne a nekonečne vďačná za to, že NIE SOM TAM, KDE SOM BOLA.

A možno práve preto dnes chcem túto cestu zdieľať aj s ostatnými.

Pretože viem, aké je to hľadať odpoveď.

Viem, aké je to mať otázky, na ktoré nikto nevie odpovedať.

Nikto ani z najvyšších medicínskych smerov klasickej medicíny.

A viem aj to, aké je to NEVZDAŤ SA.

Keby sa môj príbeh vyvíjal tak, ako mi kedysi hovorili lekári, nebola by som tu ja.

A keby som tu nebola ja…

neboli by tu ani moje tri malé deti.