Príbeh o malej duši a slnku
Kedysi dávno existovala duša, ktorá o sebe vedela, že je svetlom. Bola to nová duša, ktorá prahla po živote. „Som svetlo“, vravela. „Som svetlo“. Ale skutočnosť že to vedela a že to neustále opakovala, nemohlo nahradiť naozajstný zážitok. Vo sfére, z ktorej táto duša prišla, nebolo nič než svetlo. Každá duša bola vznešená, každá duša bola nádherná a každá vyžarovala božiu žiaru. A tak táto malá dušička bola len sviečkou na slnku.
Uprostred najväčšieho svetla – ktorého bola časťou – nebola schopná vidieť ani zakúsiť, čím skutočne je.
Jej túžba, bola tak veľká, že jej Boh jedného dňa povedal,
„Dušička, vieš, čo musíš urobiť, aby si uspokojila svoju túžbu?“
„Čo, Bože? Čo? Urobím čokoľvek!“ povedala dušička.
„Musíš sa oddeliť od nás ostatných,“ odpovedal Boh „a potom sa musíš obklopiť temnotou.“
„Čo je temnota, Bože?“ Spýtala sa dušička.
„To, čo ty nie si,“ odpovedal Boh.
„A ako to mám urobiť?“ Spýtala sa dušička, keď tu k nej pristúpila iná duša a povedala:
„Ak chceš pomôžem ti. Budem tvojou temnotou, tvojou bolesťou a sklamaním, stanem sa temnotou pre Teba. Len o niečo ťa prosím, Nezazlievaj mi potom moje činy proti Tebe a všetko mi odpusť, robila som to pre Teba.“
A dušička pochopila a od radosti vykríkla: „Áno, budem ! Sľubujem ! Vždy si Ťa budem pamätať takúto ! A tak sa oddelila od všetkých ostatných a dokonca odišla do inej sféry. A v tejto sfére mala možnosť zakúsiť všetky druhy temnoty. A tiež to urobila. Z tejto temnoty však volala, „Otče, Otče prečo si ma opustil?“ A Boh jej odpovedá:
„Ale ja som ťa nikdy neopustil ! Som stále s Tebou a som vždy ochotný pripomenúť ti, čím skutočne si, som vždy pripravený zavolať Ťa domov. Preto buď svetlom v temnote a nepreklínaj ho. A keď si obklopená tým, čím nie si, nezabúdaj na to čím si“.
Nádherné rozprávanie, ktoré by malo otvoriť všetky srdcia a mala by pomôcť k upokojeniu a k Láske všetkým, ktorí túžia byť vo svetle. Viem, nenachádzame sa vo svetle a ešte nejakú dobu budeme okolo seba mať len malé drobné ohníky, či úplnú tmu.
Prosím, rozhliadnite sa po všetkých, ktorí Vám okolo vytvárajú temnotu, zlo, bolesť a sklamanie… Nepozerá im pod ich tmavým plášťom niečo bieleho? Nie sú to tí, čo vzali na seba ten veľký údel ukázať Vám tmu a naučiť Vás vážiť si svetlo ? ?
Nie sme teraz zbytočne nespravodlivý k tým, ktorý sa podvolili Vám ukázať, ako vyzerá temnota ? Neubližujete práve tým, ktorý sa učia a majú sami túžbu sa učiť ?
Slepo voláme k Bohu alebo niekomu inému…. chceme aby nám stál po boku a túžime po tom byť zaliaty svetlom. Ale my sme práve ona dušička. Každý z nás mal túžbu, ktorá bola nesmierna a prekračovala všetky hranice… To sem nás doviedla túžba po POCHOPENÍ !
To sem nás priviedla túžba po POZNANÍ ! A teraz sme tu, učíme sa, snažíme sa pochopiť a pritom plačeme a túžime utiecť. Nechceme naraz pochopiť, nechceme nič iné, než utiecť.
Otvorte svoje srdcia a verte, že aj Vy ste pre niekoho priateľom, ktorý ho učí pochopenie tmy a aj Vy ste niekto, kto pomáha druhým. Svojím konaním, svojou túžbou po lepšom živote, túžbou po Láske, pokoja a mieru. Ste to Vy, bez koho by to iný nezvládli. Ste to ale zároveň aj Vy, koho by iný už nechceli uvidieť. Život je zložitý, ale plavte ním v pokoji a s rozvahou. Pomáhajte iným, pretože preto si Vás pozvali a hlavne verte, že na nič tu nie ste sami.
Majme sa radi a majme radi aj ostatných. Všetci si to zaslúžime 
Zdroj: Kniha Príbeh o malej duši a slnku. Neale Donald Walsch