Nádych a výdych v sebe zahrňujú schopnosť prijímať a dávať, v súlade – v harmónii. Prijímanie v zmysle, či nám ostatní dovoľujú slobodne dýchať a žiť, či nám k tomu druhí dávajú potrebný priestor, čas a nedusia nás. Dávanie je chápané v zmysle, či umožňujeme druhým slobodne jednať a uvažovať, či ich nezväzujeme, duchovne neznásilňujeme príkazmi a či ich nechávame voľne dýchať.
Nedostatok pohladenia, súcitu a lásky rodičia často nahradzujú materiálnymi vecami, nemajú čas sa dieťaťu venovať, komunikovať, hrať sa, tvoriť s ním… tak mu kúpia, čo chce a následne sa sťažujú, že chce kúpiť všetko, čo vidí a nič mu nie je dosť. Dieťa ale len volá po pozornosti, potrebuje lásku, pozornosť, bezpečie a pocit rodinnej harmónie. Keď to nedostáva, dusí sa, začínajú dýchacie ťažkosti.
Dýchať slobodne, bez ťažkostí, znamená akceptovať všetkých a aspoň určitým spôsobom ich mať rád. Odpustiť sám sebe, odpustiť všetkým, nedusiť sa minulosťou. Viac o odpustení a zbavovaní sa minulosti nájdete v časti o zápche.
Pľúca sú symbolom kontaktu a komunikácie s vonkajším svetom, po koži sú pľúca druhým najvýznamnejším kontaktným orgánom. Dych je našou pupočnou šnúrou, ktorá nás spája so samotným životom a ostatnými živými tvormi, lebo všetci dýchame rovnaký vzduch.
Slobodne dýchať, bez ťažkostí, znamená naučiť sa všetko vnímať radostne, pozitívne, naučiť sa vnímať aj negatívne pre náš prospech. Naučiť sa odpustiť všetkým všetko, nežiť v minulosti a odpútať sa od starých krívd.
Výzvou, pri všetkých ťažkostiach s pľúcami a dýchaním, je prijímať život, seba a druhých v rovnováhe a harmónii. „Nedusiť“ seba, „nedusiť“ druhých, byť vyrovnaný s minulosťou a odpustiť.
